rozpracované
Výtvarná galéria olejomalieb
Výstava a predaj vlastných autorských diel, obrazov
Milý návštevník, divák, vitaj v mojom svete a nechaj plávať voľne svoje myšlienky svetom, ktorý ti predkladám.
Nezaraďujem sa
do nejakého priečinka, hoci mi vravia, že som portrétista. Je pravdou, že portrét je náročný a vystihnúť osobnosť je veľmi ťažké, lebo je to o tom, ako nezbabrať tvar nosa, obočie, ústa, oči, uši, ich polohy, tvar hlavy, brady, jamôčky a vrásky, vlasy, šaty, či plasticitu výrazu, svetlo a tieň. Ale je to zároveň hľadanie vyjadrenia osobnosti zachytenej na plátne, vo vymedzených dvoch dimenziách, na plocho v 2D, ako by sa dnes dalo vyjadriť.
Nie, určite nebudem
predkladať divákovi obrazy škeriacich sa masiek, šašov, gašparov, zelené kone, rúžových Ježišov, šedivých strašidelných zombi, to všetko ako z testov v liečebnom zariadení, ani rúžovučké zasnené melancholické zahmlené motívy. To všetko dobré tak na podporu depresii, agresivity, neistoty, pocitového nepokoja. Pre mňa sú to negativistické princípy, podnety. Chcem podávať divákovi kladné pocity, pocity vyrovnania, pocit vnímania krásy chvíle, aby si vyhranil v pohľade na obraz chvíľku pre zamyslenie sa nad zdivočelým svetom, aby vnímal jeho krásy, jeho chvíľkovou pominuteľnosťou a našiel si chvíľku pre pohľad na tvár, čo rozpráva príbeh o sebe, alebo je ešte len nepopísaným hárkom papiera. Alebo aby si divák pozrel krásu a podmanivosť krajiny, maličkej časti našej jedinečnej matky Zeme, ku ktorej sa správame ako ku zásobárni, z ktorej sa neustále berie a málo vracia späť.
Stvárnenie motívov spracovávam
rozličným spôsobom, podľa toho ako ma to napadne a čo cítim. Samozrejme aj po úvahe o výsledku. Sledujem valéry predlôh, ich kontrast, štruktúru materiálu, myšlienku motívu a to ma navádza, či do toho idem ala prima, pastózne, frotážou, lazúrne, valérovo, koloristicky, kubisticky, či len tak, ako ma napadne.
Som
Pôvodne, profesne stavebný technik, najmä projektant architektúry. Srdcom horal - turista, horolezec, jaskyniar, horský bežec, ochranca prírody, organizátor, propagátor, nadšenec. Dnes následkom mozgovej mŕtvice invalid. Ako človek, pesimista, nadobudnutý životnou praxou, fejtonista, srandista. Dôchodca 2018. Ako tak pozerám na svet, asi aj pesimistom zostanem...
Kto berie život celkom vážne, prichádza o veľa. Ver mi, s humorom to ide ľahšie. Aj keď často je to cez slzy, ale netreba to vzdať, pokiaľ to ide a ostáva nejaká byľka nádeje a zbytok síl. V živote je nutné vedieť aj vzdať sa, pokoriť sa sile hôr, prírody, úctivo ich poprosiť, že si prekročil tú pomyselnú hranicu, pokiaľ by si zašiel priďaleko a hlavne vedieť, kde je tá hranica. Hoci v športe, či zdolávaní ciest si človek neustále kladie vyššie a vyššie ciele a hranicu aj prekročí... A ako vravím, aj na šibenicu s úsmevom!
Ver mi, treba rozdávať pozitívnu energiu, treba sa rozdávať, urobiť niekoho šťastným - možno aj tam treba hľadať filozofiu bytia, nielen v mysli obrátenej do seba.
Každý obraz potrebuje svoj čas
Zvyčajne používam svoje obľúbené podklady a veľkosti. Z hľadiska postupov, ak nemám k dispozícii potrebný rozmer plátna musím ho objednať, pretože samozrejme nemôžem mať u seba skladový sortiment. Maľujem na ľanové plátno, alebo na sololit, hoci v minulosti som občas použil bavlnené. Ľanové plátno používam vysokej hustoty už natiahnuté na drevených blind rámoch. Ľan je pevný, nereaguje tak na vlhkosť a teploty ako bavlnené, ktoré je navyše dosť mäkké a pružné. Plátno nech už je ľanové alebo bavlnené ma plátnovú tkanú štruktúru.
* Na zmiernenie tkaného povrchu napnutých predpripravených plátien ich ešte zvyčajne 2x šepsujem akrylovým šepsom, hoci komerčné plátno je už šepsované. Šepsom nenatieram, ale vlastne tmelím opäť komerčným akrylovým šepsom zmiešaným so sadrou, aby som zjemnil povrch. Vrstva sa brúsi. Jedna vrstva vyžaduje aspoň jeden deň schnutia.
* Po zaschnutí šepsu realizujem kresbu kompozície na obrúsený šeps a prípravné práce na vrstvách podľa zvoleného postupu, nátery izolácie, imprimitúry, lazúrnej podmaľby, Na zaschnutý šeps sa dobre kreslí tuhou, tá sa fixuje fixatívom aby sa tuha nerozmazala nátermi. Znova musí fixačný náter, sprej zaschnúť čo je cca 1 deň. Alebo to môže byť bez tuhovej podkresby. vtedy sa fixovať nič nemusí, lebo tuhová kresba neexistuje, nič sa nerozmaže a šeps izoluje len olejovým náterom zriedeným terpentínom. Po zaschnutí čo je asi 3 dni sa môže pokračovať ďalšími vrstvami maľby podľa zvolenej techniky a aj viacnásobné, krycie, či priehľadné (lazúrne). Vrstvy musia mať medzi sebou časový odstup, aby vedeli zaschnúť. Ale môže sa maľovať po izolácii technikou ala prima, čo je maľovanie na jeden pokus, farba do farby, bez zaschnutia spodných vrstiev. Ale dá sa to všelijako kombinovať.
* Používajú sa rôzne oleje, riedidlá, sikatívy, olejové tubové farby rozličné druhy štetcov. tu sa formuje obraz do definitívnej podoby.
* Záverečné a aj medzivrstvové olejovanie zjednáva rovnomerné nasiaknutie jednotlivých farieb, aby nezostávali matné mapy.
* Záver tvorí lakovanie obrazu damarovým lesklým lakom, čím farby získajú definitívnu hĺbku a obraz lesk. Vyžaduje úplne zaschnutie obrazu, čo je doba v týždňoch a mesiacoch,
* Až potom možno nelepivý obraz zarámovať a opatriť ho závesnym systémom.
U bežného obrazu taký proces potrebuje asi 3 a viac mesiacov.
Rám obrazu
Tu možno polemizovať, zhodnocovať individuálny vkus. Obraz bez rámu je dobrý tak na nejakú fototlač nejakej krajiny s pokračovaním obrazu do zahnutia obrazu. (tzv. 3D, čo je úplne nevhodné pomenovanie nejakého zobrazenia so zahnutými viditeľnými okrajmi). Pre mňa je to ťažko prijateľné, aby som hodnotil ohnutie, či klinčeky na záhybe. Obraz bez rámu je pre mňa len polotovar. Dnes je to vidieť u moderných interiérov najmä minimalistického typu, kde sa zlaďujú obaly kníh bez ohľadu na vzťah k nim s farbou stien, nábytky poťahov a taktiež obrazmi. Ale väčšinou ide len o bezduché výtvarné kompozície ešte aj s nejakou s interiérom zladenou fešandou.
Zásadne sa snažím dávať vysokú dôstojnosť portrétom a vážnym témam, preto tam používam masívnejšie a zlatisté rámy.
Ľahké témy, ulicu sa snažím dávať do úzkych rámov. Pri malých formátoch to môže byť aj hrubý rám, nie však zlatý. Takéto motívy, osvetlené preslnené ulice, vo väčšom či strednom formáte s použitím úzkeho jednoduchého rámu vyzdvihujú ľahký veselý, oddychový a väčšinou súčasný motív.
Obyčajne ak robím vážnu tému, portrét či postavy s ich dominanciou, robím ju na tmavom pozadí v barokovom štýle, kde sa svetlá tvár pekne odráža od tmavého pozadia. Tam sa snažím použiť dôstojnejší širší rám, s použitím zlatistých úprav.
Šetriť na ráme nevhodnosťou je nepochopením umenia asi ako dečky v interiéri moderného auta.
Cieľová skupina
ako pomenovať cieľovú skupinu? Pre mňa sú to bežní ľudia, čo popri bežnom konzume chcú vnímať aj iné niečo, čo mu ponúkne nové dimenzie vnímania. Pre niekoho spomienky na domov, babkine koláče, zážitky z hôr, od mora. Vlastne únik do iného sveta, predstáv, spomienok, myšlienok. Umenie je tým, čo vystupuje a vyčnieva z bežnej všednosti a dáva šance predstavivosti, porozumeniu, hádam aj dobra a láskavosti.
Nástenné jaskynné maľby vznikli možno z rozmaru, z túžby vyjadriť sa, možno z obdivu nad samým sebou, nad životom a určite nad krásou, čo akiste vnímal, že vedel niečo zaznamenať, že dokázal komunikovať a tak, aby to chápali ostatní, ale akiste to bol výtrisk túžby vyjadriť sa a ponechať odkaz ostatným. A čo je dôležité, ten pradávny lovec, pestovateľ, chovateľ, to neodflákol, usiloval sa. A už tu umelec doby dávnej prejavil svoju nezvyčajnú zručnosť a nadanie zobraziť v mysli uložený odpozorovaný dej, predstavy, myšlienkové pochody pomocou umastených hlín, farebných pripravených práškov, či kresbou farebnými minerálmi, uhľom, vápencom, položil svoj výtvor na vlhkú, krivú stenu svojho interiéru, svojej jaskyne, domova, útočišťa pred nebezpečím a nepohodou. Nik ho neučil kompozícii, perspektíve, farbivám, nepoznal štetec, dlátko, ale dokázal na krivé kamenné plochy zobraziť úžasné výjavy. Veľká poklona, pokora pred umelcom, umelcami z úsvitu našich dejín. Neboli to len zaostalí lovci, sedliaci, bojovníci, ženy pri ohni a deťoch. Zrobili prvý počin v odovzdaní duševného zážitku do dejinného archívu a
stvorili obraz
Dnes je človek značne zdeformovaný digitálnym a informačným svetom, masmédiami, sociálnymi sieťami, strácajúc sa v celom tom info zmätku, podliehajúc pozlátkam, ilúziám. Stratil cit, súcit, empatiu, predstavivosť, chápavosť. V šedom živote si málokto nájde kus duchovna, čo prináša zahĺbenie sa do poznania, viery, do umenia. Dnes, akoby umenie nadobudlo len rozmer originality nápadu, čo všetko a z čoho všetkého sa dá zhotoviť niečo.
K výrobkom sa zvyknú dodávať nejaké návody
To sú tie priložené papiere k tovaru, v jazykoch pomaly z celého sveta s výrazmi, ktorým málokto rozumie, univerzálnymi kresbami čo platia naraz pre viacero podtypov výrobku, takže je to takmer vždy spojené s hľadaním, skúmaním triedením, vylučovaním, skrátka prinášajú do strohého sveta techniky a technológií trocha vynútenej tvorivosti u nadobudnutého majiteľa. V neposlednom rade je proces objavovania nového nepoznaného tovaru, spojený aj s nadávaním a väčšinou v jednom jazyku. Zvyčajne sa návody čítajú naposledy a zvyčajne až vtedy, ak si vytešený užívateľ a nadobudnutý majiteľ tovaru už nevie rady, čím samozrejme poklesne jeho dôvera vo vlastné sily.
V obrazoch hádam nie je potrebné dávať návod ako ho použiť, či vnímať, (hoci aj tam sa občas potrebuje nejaký postrk, help, pomoc) ale predsa je potrebné poznať aspoň údržbu či ošetrovanie, nejaké tie zásady pri umiestnení v interiéri a tak nejako.
Pokyny, rady
Umiestnenie obrazu
Koľko ľudí toľko názorov, ale platia jednoduché pravidlá. Obzvlášť je to poznať v zariaďovaní bežných interiérov, kde ľudia podliehajú módnym vlnám, preberajú vzory, trendy a to bez toho, aby na vec mali nejaký vyhranený významnejší názor. Jednoducho videli niečo v nejakom katalógu s naaranžovaným nábytkom s vyfintenou modelkou, čo asi ťažko s umelými nechtami naškrabe zemiaky, či prebalí dieťa.
Väčšinou dnešné interiéry mladej generácie sú uniformné a málo obyvateľné a sterilné, kde nieto kde odložiť oblečenie, sezónne veci, pracovné náradie, košík, batoh kočík, kde nieto miesta pre knihu, koníčka, spoločné chvíle rodiny, (trocha aj oddychu od obrazovky) mať pohodlie niekde v tichom kúte bytu a popritom miesto pre zvieracieho miláčika, odnaučeného škrabať nábytok, trhať čalúnenie. Často rozšírené minimalistické poňatie zariadenia bývania predstavuje poloprázdne izby, s dominanciou TV a hier, bez možnosti skutočného bývania, kde má mať človek pocit pohodlia, bezpečnosti. A obraz tu väčšinou predstavuje len farebnú škvrnu na pozadí nejakej prázdnej steny, samozrejme, aby škvrna ladila s poťahmi sedačky, farbou laminovej podlahy a najlepšie v nejakom 3D štýle, kde sa dej obrazu, plátno ohýba a pokračuje niekde za roh s nejakým trápnym faldom na plátne, kde dej akože pokračuje a celé sa to nazvalo ešte trápnejšie a supermoderne, že 3D. Ešte by to malo ladiť s oblečením večne upravenej a unudenej pani domu so štíhlymi nohami a našpúlenými perami. Žiaľ bežná podkladaná predloha šťastia života.
Obsah obrazu vlastne ani nie je dnes príliš dôležitý. Móda ovládla tento svet, súkromie. Byť trendový je IN, v móde. Snobizmus vytlačil so života prakticizmus, či ako to nazvať. Znova je módny návrat do sveta šľachty, dnes do sveta zbohatlíkov, snobov, malomeštiakov so svojou plytkosťou, okázalosťou, levmi pred vstupom, luxusnou limuzínou na verejnej komunikácií pred domom. Túžba za nejakým vysneným svetom bohatých a v predstavách mnohých ľudí asi aj šťastnými. Ostali tu nahrážky z plastu, uniformné potlače západu, či východu slnka nad morom s palmami, zmizla osobitosť, prišla uniformita, kult sterility, predvádzania sa, preteky okázalosti, úspechu, kariéry, pýchy čo smrdí. Všetko plytkosť, pretvárka, plochý pohľad.
Zopár zásad
- Obraz pre jeho vnímanie potrebuje nasvetlenie a správne nasvetlenie najlepšie zhora alebo zhora mierne zboku. Nemalo by odrážať lesk, preto musí byť pomerne plytké. Uplatňujú sa skôr reflektorové smerové a tlmené svietidlá s farebnosťou denného svetla.
- Obraz neumiestňujeme do slnečných lúčov a ani do hlbokého tieňa v interiéri.
- Obraz by nemal byť rušený napríklad listami kvetov, knihami vázami a podobne.
- Obraz potrebuje diváka a divák potrebuje obraz. Táto vzájomná súčinnosť potrebuje teda správne umiestnenie, polohu, vzdialenosť od diváka.
- Obraz v bytovom interiéri by mal byť súčasťou kompozície steny a priestoru. Potrebuje svoj vzduch dookola. Vie sa kompozične pobiť či už farebnosťou, štýlom, technikou, so svojím okolím. Vo všeobecnosti, možno povedať, že olejomaľby, najmä pôsobiace historicky, alebo aj skutočne historické, realistické (nie čo sa týka slohu, štýlu) majú svoju dôstojnosť a vo svojej blízkosti neznášajú konkurenciu, obzvlášť štýlovo inú.
- Za dobrú voľbu možno považovať zladenie smeru svetla na obraze so smerom slnečného svetla v miestnosti, ku oknám
- Pri podobizniach, portrétoch najmä manželov je dôležité ak sú vedľa seba aby sa pozerali na seba otočením hlavy, tela. Opačne vyznievajú podvedome ako znepriatelení.
- Deti je dobré umiestniť medzi podobizne rodičov. Vznikne z toho láskavá rodinne ladená kompozícia
- Vôbec k sebe nepasujú oleje a grafiky, ak sa vyskytnú na jednej stene, či v poli pozorovateľa. Takéto riešenia potrebujú spojenie do skupín a dôsledné optické oddelenie. Je to akoby iná reč v jednom dialógu, bitka štýlov, hmotnosti.
- Z hľadiska kompozície, obraz zarámovaný v hrubom ráme, pôsobí ťažko.
- Grafika je známa subtílnym rámovaním, vzhľadom k prevažujúcim čiarovým líniám v tejto technike. Olej v klasikom poňatí so svojimi farebnými plochami, škvrnami pôsobí opticky ťažko. Potrebuje aj viac priestoru. Opatrne, aby priestor nebol prepchatý.
- Je vhodné výjavy nejako sceliť do skupín a kompozícií ak ich bude v interiéri viac.. Portréty zamiešané napríklad s krajinkou vedľa seba bez predelu, nejakej dominantnejšej medzery pôsobia osamelo akoby vyhostené,
- Poloha obrazu výškovo sa vo všeobecnosti v bežnom interiéri určuje so stredom mierne pod horizontom očí stojaceho človeka a približne niečo nad nad horizontom očí pozorovateľa v sede. Staré a historické obrazy v obrovských priestoroch pasujú, najmä veľkoformátové, byť zavesené nad horizontom a s miernym previsom ku pozorovateľovi. Dodávajú tak úchvatnosť, vyjadrujú dominanciu nad divákom, chcú jeho pokoru a prežívanie.
- Odporúčam svoje kompozičné predstavy majiteľa obrazu najprv preskúšať na papieri, či prikladať lepenku či papier, prázdny rám a podobne vo veľkosti obrazu na stenu. Skúšať, mať predstavivosť, to je základ úspechu.
- Žiaľ, dnes obraz môže mať aj funkciu čisto dekoračnú bez hlbšieho zmyslu a vzťahu ku divákovi. Stretávame sa s obrazmi, či skôr digitálnymi kompozíciami a či fotkami zvolenými a ladeným iba na základe farebnosti interiéru.
- Obraz pôsobí aj ako ďalší dominantný prvok moderného a príliš farebného interiéru.
- Rozbité motívy panorám krajín rozrezaných do tretín, nainštalované len podľa proporcií rezu obrazu nepovažujem za kľud v duši, ktorý by mal obraz vyvolávať.
Údržba, ošetrovanie
Nerealizujte na obrazoch chemické výskumy. Je lepšie zveriť rekonštrukciu starého obrazu odborníkovi. Kuchynská, kúpelňová, WC chémia, čističe je príliš agresívna aj v riedených množstvách. Tá má zloženie určené pre odstránenie silných nepriateľov akými sú vodný kameň, čo sú minerálne soľné usadeniny, pripálené riady, čo sú zuhoľnatené uhľovodíky a podobne. Tieto prípravky majú zvyčajne pre zlepšenie účinku aj abrasívne látky, nejaké piesčité látky s chemickým koncentrátom.
Bežná údržba
Obraz zavesený na stenu, tak ako každý predmet, podlieha vplyvom prostredia a to fyzikálnym ale aj chemickým. Aj bežné prostredie v ktorom žijeme má spád prachu, ktorý najmä v spojení s vlhkosťou vie agresívne pôsobiť na všetky predmety.
Bežné prostredie je prirodzené a teda najmenej pôsobiace na predmety. Prostredie nešťastníka bývajúceho pri chemičke, alebo pri bani, nemusí byť úplným neštastím, ak sa postaráme o ochranu obrazu a jeho údržbou znižujeme pôsobenie nepriaznivých vplyvov.
Ako na údržbu
Rozhodne sa nepokúšajte pohrávať sa z myšlienkou odstránenia povrchového ochranného laku. To by pod rukami amatéra dopadlo určite zle. Lazúrované priehľadné a polopriehľadné vrstvičky by mohli odísť spolu s ochranným lakom.
Bežná údržba spočíva v stieraní prachu z plátna či rámu, odstraňovanie mušincov a podobne. Recepty sú rôzne, ale zhodujú sa v ošetrení zrezanou cibuľou, a či chlebovou stredkou. Nikdy by som neodporúčal saponát a mydlo a nedajbože terpentín či nejaké rozpúšťadlá, čo sú rozpúšťadlá olejov (maliari si v roztoku vymývajú štetce, ja osobne považujem za najúčinnejšie na štetce jadrové mydlo). Možno obraz jemne zbaviť nánosov vlhkou hubkou s kvapkou tekutého saponátu a teplou vodou a to veľmi jemne a a bez zatečenia do rámu obrazu. Ihneď je potrebné osušiť suchou hubkou a nepĺzavou handričkou.
Prevencia
Nevystavujte obrazy priamo slnečnému svetlu, nevešajte ich blízko okien. V prvom rade si treba uvedomiť, že slnečné žiarenie a jeho UV žiarenie, je výrazný degradačný činiteľ. Vidíme žltnúť biele nátery, plasty, odpadávať vrstvy farieb na zábradlí, blednúť fasádu, krehnúť materiál.
Nevešajte obrazy blízko kuchyne, kde výpary a lepkavé splodiny zalepujú všetko. Poznáte to podľa zaneseného digestora, kuchynských skriniek, stien. Vodné pary sú nevhodné pre obrazy plátno a podložky. Taktiež rám môže neustálym striedaním vlhkosti naboptnávať a bortiť sa najmä v stykoch rám v rohoch.
Je otázne akým spôsobom je chránený povrch obrazu. Nie každý je lakovaný. Záverečný lak slúži na vytiahnutie farieb a na ochranu pred poškodením.
Nevystavujte obrazy možnému mechanickému poškodeniu, najmä v úzkych priestoroch, tam by sa obrazy ani nemali vešať, z dôvodu potreby odstupovej pozorovacej vzdialenosti a estetiky vôbec.
Miestnosti slabo vykúrené a vonkajšie steny najmä starých budov majú chladný povrch, čo pri zakrytí plochy obrazom môže spôsobovať ďalšie ochladenie steny a spôsobovať mierny kondenz, ktorý sa prejaví aj na zadnej strane obrazu a rámu. Poznajú to najmä majitelia skriňových zostáv, či veľkých bytových stien v nezateplených panelákoch na obvodových stenách, kde práve z dôvodu nevetrania a ochladenia steny za nábytkom, dochádza ku kondenzu a následne ku plesniam. Odporúčajú sa tenké dištančné podložky nalepené na zadnej strane rámu obrazu, aby vznikla prevetrávaná teplá vrstva za obrazom
Skúste si zarámovať obraz
ak by sa Vám páčil iný https://www.umeniesveta.sk/zaramovat-vlastny-obraz/. Obrázok si môžte stiahnúť a použiť na vloženie na uvedenej adrese.
Vlastne trochu... príbehu
Akryl
Moje návraty ku štetcu boli v objavovaní nového prístupu, technológií materiálov, myšlienok, v čom som mal generačnú časovú prestávku. Núkali sa mi vodou riediteľné farby, akrylky. Vyskúšam a reku hodia sa na ala prima do prírody.
Nový ľahúčky stojan, skladacia stolička, akrylky v úhľadnej krabici, štetce tvrdé, mäkké, tenké, hrubé, guľáče, ploché, aj špičky, paletka, mištičky, handričky a už som takto vybavený a vytešený vyrazil do okolia mesta. Už som mal vyhliadnuté lokality, kde podvečer pekne svetlo a tieň vykreslí krajinu. Už len počasie aby bolo fotogenické.
Deň "D", takže všetko do batohu, palička do ruky a išlo sa. Pri mojich obmedzených telesných schopnostiach vlastne nebolo tak jednoduché rozložiť sa a ani nájsť si voľajaké miestečko, čo by spĺňalo výtvarné predstavy a umožnilo, aké-také pohodlie pre človeka s telesným obmedzením. Našiel som niečo trocha rovinatého na akejsi zarastenej poľnej ceste. Fajn. Rozložil trojnožku uložil na ňu rám s plátnom, pripravený užívať si výtvarného blaha.
Silnejší nápor vetra a už som nevyberavými slovami pomenoval mierny až čerstvý, severný košický vietor. Následne zabodávanie nožičiek do tvrdej zeme a ich obloženie skúpo sa vyskytujúcimi kameňmi, mi pomaly nahlodávalo vedomie, či takto vyzerá práca v plenéri. To som ešte netušil, čo bude nasledovať. Keď som ako-tak stabilizoval hoci len to malé plátno na subtílnej hliníkovej konštrukcii stojana a to celé na zemskom povrchu, čo ani za svet nebol ani trochu rovinatý, mala konečne nastať tá blaživá etapa tohto výtvarného podujatia. Maľovať a vznášať sa štetcom nad dolinou, kochať sa nádherným teplým poobedňajškom až podvečerom. Škovránky, skrotený vetríček, baránky naháňajúce sa na skvostnej oblohe a JA s plátnom, pripraveným prijať moje myšlienky.
Mala...
Po otvorení farieb ma farebná škála túb vôbec nenadchla, boli to ostré, krikľavé tóny, plagátovky, kde som márne hľadal aspoň približne tie, ktoré považujem za základ v oleji. Nuž, ale nové materiály, nové výzvy a poznania, myslel som si. Tak som miešal a miešal a výsledkom boli rozpatlané a spotrebované, zakalené, kávové farby. Nedobre. Skúšam na plátne. Farba však na štetci zázrakom vyschla a namiesto vláčneho ťahu to bolo vytieranie suchého štetca. Hoci plátno bolo šepsované aj dodatočne a nesavé, akrylové. Takže riedim. To zas farba vykvapkávala, silne pripomínala akvarel, až mi stekala po plátne. Keď na plátne pribúdali pokusné šmuhy, namiesto ťahov, už som vedel, že obraz nebude. A až keď úmerne na ňom pribúdali mušky a všeličo, čo sa zlietavalo z lúky, všeličo lietavé, skákavé a bodavé, čo si zvolilo moju hlavu za plochu hodnú skúmania a plátno za predmet hodný skúmania, moja trpezlivosť sa skončila.
Ostal som verný olejkám.
Moja malá spoveď
Vlastne maľovať a sprvoti kresliť, som začal na etapy. Prvotné začiatky niekedy na základke, nejaká výhra za plagát Sporiteľne, nejaké karikatúry a potom záujem o nejaké tvorivé zamestnanie, povolanie, voľba medzi technickými záujmami. Vyhralo stavebníctvo a v ňom záujem o architektúru, projektovanie, tvorivú činnosť. Deskriptíva na priemyslovke ľavou zadnou, technické kreslenie, výtvarný prejav, či technická práca, ako zábava, nie výučbový predmet, tak ako aj ostatné odborné predmety. Maturita, projektovanie, technické skúsenosti, práca na rozličných technických stavebných postoch, pritom samozrejme škicovanie, štúdie, tvorba, predstavivosť, riešenia. 2-3 návštevy výtvarného krúžku, aby som tam vlastne pomáhal ostatným, čo nezvládali ani základné princípy, účasť vo výtvarnej súťaži amatérskych maliarov Košíc, nejaké to ocenenie, potom podnikanie a spústa povinnosti s tým, takže maliarska pauza. Potom r. 2015 mŕtvica, "darček" na šesťdesiatku, následkom vrodenej a neobjavenej srdcovej vady. Kompletné ochrnutie, najskôr len vegetatívny stav, nič len telo oddelené od duše. Neskôr ochrnutie pretrvalo na pravej strane. Zúfalosť a beznádej, čakanie či bude nasledujúce ráno. Nové a úplné začiatky, nové spoznávanie sveta, zmena na ľaváka, učenie sa všetkého odznova, ako si sadnúť, prejsť zopár krokov, povedať súvislejšiu vetu. Plynutím času navykanie na nové okolnosti, zmena horolezca, turistu, speleoalpinistu, bežca, na kaliku. Nádej a pád na psychické dno, beznádej, menejcennosť, zbytočnosť a odkázanosť na pomoc. Nové a novšie nabaľovanie pohybových znalosti, pokus - omyl, skúsenosť a vynájdenie sa a návrat späť na praváka, aspoň čo sa týka písania a jedenia. Ostali však následky, s ktorými sa nedá už ďalej posunúť k lepšiemu. Pravá polovica tela má následky, ľavá sa ako-tak spamätala. Takže skúška aj jemnej motoriky a pokusný návrat ku štetcu. Opäť pokus, omyl, trpezlivosť. Prvé pokusy čo zvládnem, opatrné začiatky v krajinnej maľbe, kde by som nemal veľa čo zbabrať, no naučený na tvrdý súboj s osudom, prerážam psychologickú bariéru a skúšam postavy. Nestačí a prechádzam na portréty. Fascinuje ma výraz, svetlo, atmosféra, náročnosť motívu, nuansy odtieňov tváre. Fíha. Je to tam. Pravá hemisféra akoby oslabením ľavej dostala novú energiu. https://blog.hromnik.com/2015/10/14/lava-vs-prava-hemisfera-mozgu/ A potom už nehľadím na motív, ale aj na myšlienku, kompozíciu na jedinečnosť. Je to o tom. Nadchýňa ma impresionizmus svojim zachytením chvíle, rozochvieva šerosvit, modelácia tvarov tela od Michelangela, da Vinciho, figurálne stvárnenie baroka, ale aj tvorivá moderna, či kubizmus, Benka. Stále nové výzvy a hľadanie seba samého vo výrazových prostriedkoch či témach. Barly, teraz paličky, zvýšil sa pocit empatie a vyjadrujem sa nielen štetcom, ale aj perom a nastavujem zväčša fejtónovo zrkadlo spoločnosti.