ako pomenovať cieľovú skupinu? Pre mňa sú to bežní ľudia, čo popri bežnom konzume chcú vnímať aj iné niečo, čo mu ponúkne nové dimenzie vnímania. Pre niekoho spomienky na domov, babkine koláče, zážitky z hôr, od mora. Vlastne únik do iného sveta, predstáv, spomienok, myšlienok. Umenie je tým, čo vystupuje a vyčnieva z bežnej všednosti a dáva šance predstavivosti, porozumeniu, hádam aj dobra a láskavosti.

Nástenné jaskynné maľby vznikli možno z rozmaru, z túžby vyjadriť sa, možno z obdivu nad samým sebou, nad životom a určite nad krásou, čo akiste vnímal, pretože vedel niečo zaznamenať, že dokázal komunikovať a tak, aby to chápali ostatní. Ale akiste to bol výtrisk túžby vyjadriť sa a ponechať ostatným nejaký archívny odkaz pre budúcnosť. A čo je dôležité, ten pradávny lovec, pestovateľ, chovateľ, to neodflákol, usiloval sa. A už tu umelec doby dávnej prejavil svoju nezvyčajnú zručnosť a nadanie zobraziť v mysli uložený odpozorovaný dej, predstavy, myšlienkové pochody. Pomocou farebných pripravených práškov, drviny, umastených hlín, či kresbou farebnými minerálmi, uhľom, vápencom, položil svoj výtvor na vlhkú, krivú stenu svojho interiéru, svojej jaskyne, domova, útočišťa pred nebezpečím a nepohodou. Bez lámp a umelého osvetlenia, bez rebríkov, lešení, plošín, ventilácie. Niekde namiesto oddychu, relaxoval tvorbou umeleckého diela, možno za údivu prizerajúcich, možno za sprievodu prvotných pravekých nadávok, že si neustlal ležovisko, ale sa venoval čomusi neobyčajnému a márnivému. Dielo prežilo, ležovisko zmyl čas. Nik ho neučil kompozícii, perspektíve, farbivám, nepoznal štetec, dlátko, ale dokázal na krivé kamenné plochy zobraziť úžasné výjavy. Veľká poklona, pokora pred umelcom, umelcami z úsvitu našich dejín. Neboli to len zaostalí lovci, sedliaci, bojovníci, ženy pri ohni a deťoch. Zrobili prvý počin v odovzdaní duševného zážitku do dejinného archívu a

stvorili obraz

Dnes je človek značne zdeformovaný digitálnym a informačným svetom, masmédiami, sociálnymi sieťami, strácajúc sa v celom tom info zmätku, podliehajúc pozlátkam, ilúziám. Výrazne stratil cit, súcit, empatiu, predstavivosť, chápavosť, ľudskú komunikatívnosť, spoluprácu, hľadanie čohosi, na čo si už dnes ani nespomenieme. Osamel, stratil sa v riave rušnosti. nemá čas mať čas. Nemá čas zadívať sa a spozornieť, vidieť krásu, pohnútku, myšlienku, dar od vzdialeného tvorcu, čo vyslovil myšlienku obrazom. V šedom živote si málokto nájde kus duchovna, čo prináša vhĺbenie sa do poznania, viery, do umenia. Dnes, akoby umenie nadobudlo len rozmer originality nápadu, čo všetko a z čoho všetkého sa dá zhotoviť niečo.

Dá sa povedať, že prístup k umeniu je v značenej miere plytký, plochý, nechápajúci a snobský.