Postmodernizmus od 70. rokov 20. stor.

28.07.2025

Irónia, pluralita štýlov, konceptualizmus. Postmodernizmus v umení od 70. rokov 20. storočia predstavuje rozchod s modernistickými ideálmi, ako sú pokrok, originalita či univerzálna pravda. Namiesto toho zdôrazňuje pluralitu štýlov, iróniu, hru, citácie a koncepty, pričom často spochybňuje samotný zmysel umenia.

🌀 Charakteristika postmodernizmu v umení

🔍 Hlavné znaky

  • Pluralita štýlov: Kombinovanie rôznych umeleckých smerov, techník a historických odkazov – bez snahy o jednotný štýl2.

  • Irónia a paródia: Umenie často ironizuje seba samé, spoločnosť, kultúru či autoritu3.

  • Konceptualizmus: Dôležitejšia je myšlienka než forma – dielo môže byť len plán, text, náčrt alebo gesto3.

  • Apropriácia: Privlastňovanie existujúcich obrazov, diel či médií – napr. reklama, popkultúra, klasické umenie.

  • Koláž a synkretizmus: Spájanie nesúvislých prvkov do nového celku – vizuálne aj ideovo.

  • Relativizmus: Neexistuje jediná pravda – každé vnímanie je subjektívne a podlieha kontextu.

  • Otvorenosť formy: Dielo nemá pevné hranice – môže byť interaktívne, dočasné, digitálne či performatívne3.

🎭 Formy postmoderného umenia

Forma Popis
Konceptuálne umenie Idea je dôležitejšia než realizácia – napr. text, plán, náčrt
Happening / Performance Živá udalosť, často bez scenára, spája divadlo, výtvarné umenie, hudbu
Body art / Land art Telo alebo krajina ako médium – umelec je súčasťou diela
Videoumenie / Digitálne umenie Nové technológie, interaktivita, virtuálne prostredie

👨‍🎨 Významní predstavitelia

Umelec Prístup / Dielo
Joseph Beuys Performance, environment – Ako vysvetliť mŕtvemu zajacovi obraz
Barbara Kruger Textové koláže, feministická kritika
Jeff Koons Popkultúra, gýč, spotrebný dizajn
Jenny Holzer LED texty, verejný priestor, politické slogany
Damien Hirst Provokácia, smrť, ready-made objekty

📌 Záver

Postmodernizmus v umení je otvorený, hravý, kritický a pluralitný. Nehľadá univerzálnu pravdu ani krásu – skôr kladie otázky, ironizuje a kombinuje. Je to umenie, ktoré spochybňuje samotné hranice umenia, jeho význam, formu aj funkciu.

Nie je dnešné moderné umenie akýmsi ospravedlnením sa, nejakou formou slovnej ekvilibristiky, akrobacie, slovných zvratov až vývratov niekde z archívu právnických popletencov a nezrozumiteľností?

digitálne médiá, performance, angažovanosť. Súčasné umenie od roku 1990 až po súčasnosť je mimoriadne rozmanité, dynamické a experimentálne. Už sa neviaže na jednotný štýl či techniku, ale skôr na ideu, kontext a angažovanosť. Umelecké diela často reagujú na aktuálne spoločenské, politické, technologické či environmentálne témy.

Irónia, pluralita štýlov, konceptualizmus. Postmodernizmus v umení od 70. rokov 20. storočia predstavuje rozchod s modernistickými ideálmi, ako sú pokrok, originalita či univerzálna pravda. Namiesto toho zdôrazňuje pluralitu štýlov, iróniu, hru, citácie a koncepty, pričom často spochybňuje samotný zmysel umenia.

Experiment, abstrakcia, avantgardy. Modernizmus 20. storočia v umení predstavuje radikálny rozchod s tradíciou a snahu o nové formy vyjadrenia, ktoré zodpovedajú rýchlo sa meniacej spoločnosti. Bol to komplexný kultúrny a umelecký pohyb, ktorý sa prejavil v maľbe, sochárstve, architektúre, literatúre, hudbe aj dizajne.

🌀 Surrealizmus sa snažil preniknúť do podvedomia, oslobodiť myseľ od logiky a vytvoriť umenie vychádzajúce zo snov, fantázie a iracionalit

Geometria, rozklad tvarov, viac pohľadov. Kubizmus je revolučný umelecký smer, ktorý vznikol na začiatku 20. storočia (cca 1907–1925) a zásadne zmenil spôsob zobrazovania reality. Jeho hlavnou myšlienkou bolo rozložiť predmety na geometrické tvary a zobraziť ich z viacerých uhlov pohľadu súčasne, čím sa vytvoril nový vizuálny jazyk2.

Deformácia, silné emócie, kontrasty. Expresionizmus (cca 1905–1930) je umelecký smer, ktorý sa zrodil ako reakcia na modernú spoločnosť, industrializáciu a odcudzenie človeka. Na rozdiel od impresionizmu, ktorý sa snažil zachytiť vonkajší dojem, expresionizmus sa zameriava na vnútorný svet umelca – jeho emócie, úzkosť, protest a subjektívne...

subjektivita, silné farby, experiment. Postimpresionizmus (cca 1885–1910) je umelecký smer, ktorý nadväzuje na impresionizmus, ale zároveň ho kriticky prekračuje. Umelci sa už neuspokojovali len so zachytením svetla a okamihu – chceli vyjadriť hlbšie myšlienky, emócie a vnútorný svet. Každý z nich si vytvoril vlastný štýl, čím položili základy...

Svetlo, atmosféra, prchavý dojem. 🎨 Impresionizmus je štýl, ktorý sa zrodil vo Francúzsku v 60.–70. rokoch 19. storočia ako reakcia na akademické umenie. Jeho cieľom nebolo verne zobrazovať realitu, ale zachytiť dojem okamihu – svetlo, atmosféru, náladu. A práve v tom sa dnes hovorí o tzv. romantických impresionistoch – umelcoch, ktorí do tejto...

každodenný život, sociálna kritika. Realizmus v umení (cca 1850–1900) vznikol ako reakcia na idealizovaný romantizmus. Jeho cieľom bolo zobraziť svet taký, aký skutočne je – bez prikrášľovania, fantázie či subjektívnych emócií. Umelecké diela sa zameriavali na každodenný život, spoločenské problémy a autentické postavy.

príroda, fantázia, emócie, sloboda. Romantizmus v umení (cca 1800–1850) predstavuje silnú reakciu na racionalitu klasicizmu a osvetenstva. Bol to štýl, ktorý sa zameriaval na emócie, fantáziu, slobodu a subjektívne prežívanie sveta. Umenie sa stalo prostriedkom vyjadrenia vnútorného sveta jednotlivca, jeho túžob, bolesti, vášne a vzťahu k prírode.

Racionalita, antická jednoduchosť. Klasicizmus je umelecký a kultúrny smer, ktorý sa rozvíjal približne od polovice 17. storočia do polovice 19. storočia. Jeho hlavnou inšpiráciou bolo antické umenie starovekého Grécka a Ríma. Tu sú jeho hlavné charakteristiky:

Dramatickosť, svetlo a tieň, emócie. Barok je umelecký štýl, ktorý sa rozvíjal približne od konca 16. storočia do polovice 18. storočia. Vznikol ako reakcia na renesanciu a manierizmus, pričom sa stal nástrojom cirkvi aj monarchie na vyjadrenie moci, viery a emócií. Barokové umenie je známe svojou dramatickosťou, pohybom, bohatou výzdobou a...

Jemnosť, dekoratívnosť, pastelové farby. Obdobie: Približne 1715 – 1789 (od smrti Ľudovíta XIV. po Francúzsku revolúciu).

Realizmus, perspektíva, návrat k antike. Renesancia v umení predstavuje epochálny obrat od stredovekého teocentrizmu k antropocentrizmu, teda k človeku ako stredobodu sveta. Vznikla v Taliansku na konci 13. storočia a svoj vrchol dosiahla v 15.–16. storočí. Bola to doba znovuzrodenia antických ideálov, rozvoja humanizmu a vedeckého poznania.

Obdobie Udalosti Vplyv na umenie
Francúzska revolúcia (1789–1799) Zvrhnutie monarchie, Deklarácia práv človeka Umenie sa obracia k racionalite a antikeklasicizmus
Napoleonské vojny (1799–1815) Expanzia Francúzska, zmena politických režimov Vznik romantizmu – dôraz na emócie, hrdinstvo, slobodu
Priemyselná revolúcia (cca 1760–1900) Stroje,...

Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky