Pôvodne, profesne stavebný technik, najmä projektant architektúry. Srdcom horal - turista, horolezec, jaskyniar, horský bežec, ochranca prírody, organizátor, propagátor, nadšenec. Dnes následkom mozgovej mŕtvice invalid. Ako človek, pesimista, nadobudnutý životnou praxou, fejtonista, srandista. Dôchodca 2018. Ako tak pozerám na svet, asi aj pesimistom zostanem...

Kto berie život celkom vážne, prichádza o veľa. Ver mi, s humorom to ide ľahšie. Aj keď často je to cez slzy, ale netreba to vzdať, pokiaľ to ide a ostáva nejaká byľka nádeje a zbytok síl. V živote je nutné vedieť aj vzdať sa, pokoriť sa sile hôr, prírody, úctivo ich poprosiť, že si prekročil tú pomyselnú hranicu, pokiaľ by si zašiel priďaleko a hlavne vedieť, kde je tá hranica. Hoci v športe, či zdolávaní ciest si človek neustále kladie vyššie a vyššie ciele a hranicu aj prekročí... A ako vravím, aj na šibenicu s úsmevom!

Ver mi, treba rozdávať pozitívnu energiu,

treba sa rozdávať, urobiť niekoho šťastným - možno aj tam treba hľadať filozofiu bytia, nielen v mysli obrátenej do seba.Obrázky skvele doplnia obsah článku a vzbudia v čitateľoch záujem ho otvoriť. Prvý obrázok sa zároveň zobrazí aj v náhľade. Zaujímavý úvodný obrázok vám tak pomôže zvýšiť atraktivitu vášho článku.

Nezaraďujem sa

do nejakého priečinka, hoci mi vravia, že som portrétista. Je pravdou, že portrét je náročný a vystihnúť osobnosť je veľmi ťažké, lebo je to o tom, ako nezbabrať tvar nosa, obočie, ústa, oči, uši, ich polohy, tvar hlavy, brady, jamôčky a vrásky, vlasy, šaty, či plasticitu výrazu, svetlo a tieň. Ale je to zároveň hľadanie vyjadrenia osobnosti zachytenej na plátne, vo vymedzených dvoch dimenziách, na plocho v 2D, ako by sa dnes dalo vyjadriť.

Stvárnenie motívov spracovávam

rozličným spôsobom, podľa toho ako ma to napadne a čo cítim. Samozrejme aj po úvahe o výsledku. Sledujem valéry predlôh, ich kontrast, štruktúru materiálu, myšlienku motívu a to ma navádza, či do toho idem ala prima, pastózne, frotážou, lazúrne, valérovo, koloristicky, kubisticky, či len tak, ako ma napadne.

Nie, určite nebudem

predkladať divákovi obrazy škeriacich sa masiek, šašov, gašparov, zelené kone, rúžových Ježišov, šedivých strašidelných zombi, to všetko ako z testov v liečebnom zariadení, ani rúžovučké zasnené melancholické zahmlené motívy. To všetko dobré tak na podporu depresii, agresivity, neistoty, pocitového nepokoja. Pre mňa sú to negativistické princípy, podnety.

Chcem podávať divákovi

kladné pocity, pocity vyrovnania, pocit vnímania krásy chvíle, aby si vyhranil v pohľade na obraz chvíľku pre zamyslenie sa nad zdivočelým svetom, aby vnímal jeho krásy, jeho chvíľkovou pominuteľnosťou a našiel si chvíľku pre pohľad na tvár, čo rozpráva príbeh o sebe, alebo je ešte len nepopísaným hárkom papiera. Alebo aby si divák pozrel krásu a podmanivosť krajiny, maličkej časti našej jedinečnej matky Zeme, ku ktorej sa správame ako ku zásobárni, z ktorej sa neustále berie a málo vracia späť.

Obraz je zrkadlo

pred ktorým stojíš, pozeráš sa a vnímaš aj seba samého. Nájdi si chvíľu odtrhni zrak a myseľ od reality, zhonu a dívaj sa. Možno ťa prinúti vnímať svet inými, lepšími očami.