Maľovať najslávnejší obraz dejín umenia je riadna trúfalosť, tak som to zhodnotil, keď som sa už priamo pustil do diela. Cítil som k nemu neobyčajnú úctu a obrovskú zodpovednosť za výsledok. Dá sa to vôbec zvládnuť? Študoval som celé týždne obraz detail po detaile, hľadal fotografiu, čo asi najviac zodpovedá originálu: tie sa totiž značne líšili farebným tónom, podaním farieb, detailami. V Paríži som nikdy nebol a ani som nemal možnosť sledovať obrazy ako MR. Been v obrazárni. Obraz podávaný veľmi mäkko, splývavo vyžadoval precízne kladenie vrstiev, vystihnutie tónov. Nemohol som si nevšimnúť kompozície, kde som sprvu nevedel identifikovať schované slabo viditeľné pasáže. Samotná kompozícia vo mne vyvolávala neujasnenú perspektívu a proporcie vo veľkosti hôr, veľkosti kľukato sa vynúcej ceste dolinou, celkový pohľad na krajinu niekde s nadhľadu, s krajinou pod sebou. Prečudesné hory na horizonte vodnej hladiny v diaľave v hmlovitom opare vyznievajú mimo reality. Postava Mony s vyžarujúcim kľudom vrúcne hľadí na diváka. Podľa mňa je to výraz materský, tehotenský. Oblečenie s vyšívanými rúchami s náročnými vzormi predstavujú skúšku trpezlivosti pre každého maliara. Tento obraz v interiéri si v interiéri okamžite vynútil dominanciu.

Nepredajné