Atmosféra samoty, lazov.   

obraz Dom na samote z roku 1987 je ako vizuálna báseň o tichu, odlúčení a pokoji, ktorý sa dá nájsť len mimo civilizácie. 

Na okraji sveta, kde sa cesta mení na chodník a zvuk na šepot, stojí dom. Nie je opustený — je slobodný. Obklopený lazmi, tichom a časom, ktorý tu plynie inak.

Tento obraz je oslavou samoty, ktorá nie je smutná, ale očistná. Farby sú tlmené, zemité, s nádychom melanchólie. Kompozícia je jednoduchá, ale silná — ako samotný život na samote.

Autor tu neukazuje len krajinu, ale aj vnútorný stav. Dom na samote je výjavom túžby po pokoji, po priestore, kde sa dá byť sám sebou — bez hluku, bez očakávaní, len s prírodou a vlastným dychom.